COTONLAND aneb ze světa plemene Coton de Tuléar COTONLAND aneb ze světa plemene Coton de Tuléar

COTONLAND

aneb ze světa plemene Coton de Tuléar

AKCE PRO COTONKY NABÍDKA ŠTĚŇAT VÝSLEDKY VÝSTAV AGILITY & DOGDANCING & ... FOTOGALERIE KONTAKT

COTONÍ SKUPINA NA FB

SPONZOŘI COTONKŮ

OCHORENIA MEDZISTAVCOVÝCH PLATNIČIEK U PSOV

Ilustrační obrázek
Elinka po operaci plotýnek (Ilustrační obrázek)

Viacerí z vás sa ma pýtali: Čo presne sa Elinke stalo (více o jejím onemocnění zde). Prečo úplne zdravý, aktívne športujúci psík tak náhle ochrnul? Na moju odpoveď, že sa jedná pravdepodobne o poškodenie typu Hansen III však nadväzovala logická otázka. Čo je to Hansen typ III? Poďme sa teda spolu pozrieť na to čo sa stalo z medicínskeho hľadiska. Na úvod trochu anatómie, ktorá je nevyhnutná pre pochopenie problematiky, nasledovať bude klasifikácia ochorení medzistavcových platničiek a na záver postup liečby.

Základné pojmy a krátky úvod do anatómie

Centrálny nervový systém

Mozog a miecha spolu tvoria centrálny nervový systém. Nervový systém pracuje pomocou jednoduchých alebo zložitých reflexov. Miecha slúži ako nervové spojenie medzi mozgom a ostatným telom, je však nielen spojovacou dráhou ale je tiež dôležitým reflexným centrom! Sú v nej reflexné centrá okrem iného pre pohyby končatín a trupu, reguluje reflexne napríklad aj vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka.

Základnými jednotkami nervového tkaniva sú nervové bunky nazývané neuróny. Základnou úlohou neurónov je prijímať, viesť a odovzdávať signály. Z toho vyplýva, že neuróny sú vysoko špecializované bunky, ktoré sa môžu ľahko poškodiť pri zranení, infekciách, pod vplyvom tlaku, pôsobením chemických látok alebo nedostatkom kyslíku.

Nervové tkanivo je pokladané za najviac diferencované tkanivo živého organizmu. So stupňom diferenciácie však súvisí nepriamo jeho regeneračná schopnosť. Kým menej diferencované tkanivá majú veľkú regeneračnú schopnosť, naopak vysokodiferencované tkanivá sa dokážu zregenerovať ťažko a iba v obmedzenej miere.

Čo je medzistavcová platnička?

Schopnosť pohybovať sa závisí od viacerých faktorov. Jedným z týchto faktorov je koordinácia činností mozgu a miechy, ktoré tvoria centrálny nervový systém. Poškodenie ktorejkoľvek časti nervovej dráhy môže mať za následok neschopnosť koordinovať pohyby tela. Miecha je povrazovitý zväzok nervových vláken, prebiehajúci v miechovom kanáli, ktorý je tvorený stavcami. Tie spolu tvoria chrbticu, ktorá životne dôležitú miechu chráni. V priestore medzi dvoma stavcami sa nachádza medzistavcová platnička, nazývaná tiež intervertebrálny disk, ktorá pôsobí ako pružná vložka a jej úlohou je tlmenie otrasov. Funguje v podstate ako nárazník a tlmič pri ohýbaní sa, otáčaní, úklonoch a ďaľších pohyboch.

Medzistavcová platnička sa skladá z dvoch hlavných zložiek

  • Anulus fibosus - pevný, fibrózny - väzivový prstenec tvoriaci obvod disku, ktorý zvyšuje jeho pevnosť
  • Nucleus pulposus - riedke, rôsolu podobné jadro disku, tvorí centrálne ložisko, okolo ktorého sa stavce pri pohyboch nakláňajú.

Degenerácia platničiek, ochrnutie

Čo neprospieva medzistavcovým platničkám?

Faktorov, ktoré poškodzuju funkčnosť platničky je viacero. Medzi niektoré patrí napríklad: zhoršená výživa platničky, zlá životospráva, nedostatočný príjem vody, obmedzený pohyb, nefyziologické držanie tela v neprimeraných polohách, prílišné preťaženie pohybového aparátu, náhle prudké pohyby bez rozcvičky, zvýšená telesná hmotnosť a iné.

Čo je degenerácia chrbtice?

Proces starnutia chrbtice je prirodzený jav spojený s opotrebovaním čiže degeneráciou. Je preto zložité definovať, ktorý dej je ešte prirodzené starnutie a ktorý už patologická degenerácia. Starnutím sa totiž postupne zhoršuje vyživovanie platničky čím sa mení aj jej zloženie. Postupne sa znižuje množstvo vody v rôsolovitom jadre, ľudovo povedané: „platnička vysychá“. Tým sa prirodzene znižuje jej elasticita a funkciu jadra platničky tak preberá väzivový prstenec. Platnička sa stenčuje a následne v tomto prostredí vznikajú rôzne veľké trhliny, dochádza tak k zníženiu mechanickej odolnosti platničky. V dôsledku zaťažovania či mikrotraumatických pohybov väzivový obal začína praskať. Môže nastať vyklenutie vnútornej časti jadra, pričom obal ostane nepoškodený. Môže však nastať aj vytlačenie platničky prípadne jej vnútorného obsahu v takej miere, že zasahuje už do miechovej oblasti čo má za následok neurologické poškodenie rôzneho stupňa.

Ochrnutie znamená, že bola narušená komunikácia medzi miechou a mozgom. Ak ide iba o čiastočné obmedzenie aktívneho pohybu, prípadne oslabenie niektorých častí tela, hovoríme o neúplnom ochrnutí, čiastočnej obrne - tento stav sa nazýva odborne paréza. Ak nastane úplné ochrnutie, neschopnosť aktívneho voľného pohybu, hovoríme už o plégii. Konkrétne príznaky závisia vždy od lokalizácie a rozsahu poškodenia. Najčastejšie príznaky poškodenia miechy sú: strata vôľového ovládania svalov a vymiznutie svalových reflexov.

Klasifikácia ochorení medzistavcových platničiek u psov

Existujú dve resp. až tri hlavné klasifikácie ochorení medzistavcových platničiek u psov. Poškodenie typu Hansen I až III. V anglických publikáciách sa stretnete s označením IVDD / InterVertebral Disc-Disease /čo je skratka anglického názvu pre ochorenia medzistavcových platničiek.

Hansen Typ I: javí sa zväčša ako akútny a bolestivý stav. Tento typ poškodenia zvyčajne postihuje chondrodystrofické prevažne malé plemená psov v mladom až strednom veku. Výskyt je nezriedka už u psov od veku dvoch rokov vyššie. Sú to prevažne plemená s krátkymi nohami a dlhým chrbtom, u ktorých zvyčajne dochádza k mineralizácii želatínového centra platničky. Pôvodne mäkké a prispôsobivé rôsolovité jadro platničky v dôsledku mineralizácie tvrdne a stáva sa nepružným. Pri skoku či prudkom otočení sa potom väzivový obal pretrhne a natlačí miechu do chrbticového kanálu. (Najrizikovejšie sú plemená: Jazvečík, Lhasa Apso, Shih-tzu, Corgi, Beagle Pekingský palácový psík...) Mineralizované platničky je možné pozorovať na RTG snímkoch. Nástup príznakov je zvyčajne náhly, avšak mnoho z týchto psov má počiatočné príznaky narušenia motoriky (vratká chôdza) môže však nastať až úplná strata vôľov ovládaných pohybov v oboch zadných končatín - ochrnutie, obrna zadných končatín (paraplégia). Ako najlepšia možnosť pre týchto pacientov je všeobecne zaužívané chirurgické riešenie.

Hansen Typ II: tento typ je charakterizovaný tým, že vonkajší obal platničky sa vysúva do oblasti miechy, kde spôsobí útlak - kompresiu miechy. Tento typ je podobný poškodeniu platničiek u ľudí. Je bežný najmä u starších a veľkých plemien psov ako sú napríklad Labrador, Retriever či Rotvailer. Avšak ani psíky malých plemien, nie sú nijako imúnne voči tomuto typu poškodenia. Vek kedy sa podľa zahraničných zdrojov tento typ poškodenia s najväčšou pravdepodobnosťou prejavuje, je medzi 5 - 12 rokom. Avšak podľa viacerých veterinárov, s ktorými som osobne hovorila je tento interval užší a prejavuje sa práve v rozmedzí medzi 5 – 7 rokom. Pre Hansen typ II je typický pomalý nástup príznakov a progresívne čiže postupné zhoršovanie stavu. Napr. je možné pozorovať nepokoj, počiatočné ťažkosti pri vstávaní, pri chôdzi po schodoch, po skoku, krívanie či neochota robiť predtým bežné pohyby. Príznaky sa ďalej stupňujú, môže nastať ataxia, čiže porucha koordinácie pohybu až úplná plégia panvových končatín so stratou citlivosti, vymiznutie reflexov. Klinické príznaky závisia vždy od stupňa útlaku miechy a tiež lokalizácie poškodenej platničky. RTG má v tomto prípade poškodenia platničky iba malú výpovednú hodnotu. Presnejšou, hoci aj finančne náročnejšou diagnostickou metódou je CT /počítačová tomografia/ alebo MRI / magnetická rezonancia/ tieto metódy však vykonávajú iba na určitých pracoviskách. Vo väčšine prípadov nedôjde k úplnému prasknutiu platničky. Najčastejšou oblasťou poškodenia je oblasť prechodu hrudnej a bedrovej chrbtice. Ak nie je prítomné úplné ochrnutie končatín a bolesti sú iba mierne, títo pacienti môžu byť úspešne liečení aj konzervatívnou cestou. To znamená striktný oddychový režim po dobu minimálne 4 týždňov / tzv. cage rest - pobyt v klietke, resp. veľmi výrazne obmedzený pohyb / zároveň s tým prebieha aj medikamentózna liečba, spočívajúca v podávaní liekov proti zápalu a bolesti. Pacienti u ktorých došlo ku paralýze, plégii a strate reflexov by mali byť operovaný v čo najkratšom časovom horizonte! V prípade ochrnutia v dôsledku útlaku miechy, je však priam nevyhnutné najneskôr do 8 – 12 hodín / tzv. golden hours / odstrániť útlak miechy, inak hrozí trvalé a nezvratné ochrnutie! Klinickým nálezom pri operácii je zvyčajne veľa hmoty medzistavcovej platničky. Táto hmota musí byť chirurgicky odstránená, aby sa tak uvoľnil tlak, ktorý vyvíjal obsah platničky na miechu.

Hansen Typ III: Tento typ poškodenia je pomerne vzácny a preto ho niektorí autori ani neuvádzajú v rámci zaužívanej klasifikácie a spomínajú tento typ poškodenia platničiek iba okrajovo. Ide však o najviac traumatický typ poškodenia. Typický je preň veľmi rýchly priebeh. Často ide o náhle, akútne ochrnutie, vymiznutie reflexov, strata hlbokej citlivosti. Obsah platničky doslova exploduje a prerazí miechu. Malý objem vo vysokej rýchlosti a pod veľkým tlakom prestrelí miechu - doslova miechou preletí ako harpúna. Spätne sa odrazí od kosti a pri návrate späť tak môže poškodiť viaceré oblasti v mieche. Diagnostickou metódou je CT /počítačová tomografia/ alebo MRI / magnetická rezonancia/ Klinickým nálezom pri operácii je málo hmoty resp. malý objem obsahu medzistavcovej platničky po otvorení chrbticového kanálu. Nájdený explodovaný obsah je odstránený tak, aby sa odstránila prípadná kompresia miechy, avšak rozsah poškodenia miechy nie je vzhľadom na tento typ poškodenia možné určiť. Jediným spôsobom ako zistiť rozsah poškodenia miechy by v tomto prípade bola histologická analýza, ktorá sa však vykonáva až počas pitvy, u žijúceho psíka je preto nemožné ju vykonať. Tento typ poškodenia je teda veľmi vážny. V najťahších prípadoch môže nastať až myelomalácia a miechová smrť čo má zvyčajne fatálne následky, pretože sú postihnuté nervy spojené s dýchaním, čo vedie k zástave dýchania. V prípade rýchleho chirurgického zásahu je približne 80% percentná šanca, že stav sa po operácii zlepší, existujú však aj prípady, kedy sa stav ani napriek rýchlemu zásahu nezlepší, pretože miecha je už nenávratne poškodená, tieto psíky sú odkázané na vozíček.

Zhrnutie klasifikácie IVDD podľa Hansena

  • Hansen typ I - degenerácia jadra, vek od 2 rokov, chondrodystrofické plemená, akútny stav
  • Hansen typ II - degenerácia väzivového prstenca, rôzne plemená vek 5 - 7 rokov, akútny stav
  • Hansen typ III - explózia jadra platničky, rôzne plemená, rôzny vek, akútny stav

U nás boli príznaky tieto: náhle ochrnutie, zhoršené a výrazne zrýchlené dýchanie, zrýchlený tep, apatia, prestal akýkoľvek pohyb zadných nôh a o niečo neskôr už aj pohyb chvosta, vymiznutie reflexov zadných končatín, strata citlivosti v oblasti začiatku bedrovej chrbtice. Neurologickým vyšetrením bolo zistené poškodenie v prechode medzi posledným hrudným a prvým driekovým stavcom. Nález na MRI predpokladal Hansen typ II ale príznaky poukazovali na možnosť tretieho stupňa. Klinický nález žiaľ svedčil o Hansen type III, nakoľko bolo odstránené iba menšie množstvo hmoty ako sa podľa MRI predpokladalo.

Čo robiť ak máte podozrenie na poškodenie platničky?

Medzi príznaky IVDD patria už spomínané: neochota k pohybu, sťažený pohyb, sťažené či zrýchlené dýchanie, vratká chôdza, ochrnutie, bolestivosť, vymiznutie reflexov. Dôležitá rada znie: ak máte podozrenie, že váš psík ma problém s platničkou / napríklad na základe vyššie popísaných príznakov / čím skôr sa obráťte na veterinára! Osobná rada odo mňa navyše: ak vás veterinár odbije ale príznaky sa nezlepšujú, dokonca pozorujete zhoršenie, nečakajte a zájdite za iným veterinárom. Ak je to čo len trochu možné, obráťte sa na veterinára, ktorý má skúsenosti z oblasti neurológie, prípadne aspoň z ortopédie. V liečbe problémov s platničkami je totiž kľúčovým faktorom rýchlosť! Už som spomínala tzv. zlatú hodinu - časové rozpätie, ktoré je rozhodujúce pre prípadnú obnovu funkcií miechy. Rýchle rozpoznanie príznakov a v prípade nevyhnutnosti aj rýchly lekársky zákrok to je to na čom naozaj záleží! Je však mnoho problémov, ktoré sa dajú vyriešiť konzervatívnou cestou / lieky, kľudový režim / nie každý prípad sa skončí na operačnej sále.

Postupy liečby IVDD

Správna a rýchla diagnostika je prvý predpoklad úspechu liečby. Preto je dôležité odborné neurologické vyšetrenie. Ako som už spomínala v závislosti od typu poškodenia je možná diagnostika pomocou RTG, CT alebo presnejšia zobrazovacia metóda MRI, ktorá sa robí v anestéze, nakoľko vyšetrenie trvá dlhšie a pes musí byť počas vyšetrenie bez pohybu. Je preto dosť možné, že vám veterinárny lekár najskôr navrhne krvné vyšetrenie, či je anestéza pre vášho psíka vhodná. Nakoľko aj anestéza prináša so sebou isté riziká. /Látky používané ako anestetiká majú neblahý vplyv na neuróny/ Na základe výsledkov vyšetrenia lekár zvolí pre vášho psíka najvhodnejší postup liečby. Rozoznávame dva základné typy liečby a to konzervatívnu alebo liečbu chirurgickú.

Konzervatívna liečba

Vhodná najmä pri menej závažných stavoch s pomalým priebehom. Spočíva v medikamentóznej liečbe - čiže v podávaní liekov proti zápalu a opuchu /Kortikosteroidy/ podávaných buď v injekčnej forme alebo v perorálnej forme /tablety/ niekedy kombinovaných s analgetikami /liekmi proti bolesti/ Skrytým rizikom je však fakt, že dlhodobé podávanie kortikoidov môže spôsobiť rad iných problémov. Ďalším liečebným nariadením je prísne obmedzenie pohybu, resp. oddychový režim po dobu minimálne 4 – 6 týždňov. Počas tohto obdobia budú zrejme nevyhnutné kontroly v závislosti od stavu pacienta. No a podľa stavu aj rôzne rehabilitačné metódy.

Chirurgické riešenie

V prípade akútnych problémov ako napr. ochrnutie, strata citlivosti, vymiznutie reflexov, vzniknutých v dôsledku kompresie miechy je často doporučeným riešením urgentná chirurgická intervencia. Počas zákroku je potrebné rýchlo odstrániť materiál platničky, ktorý tlačí na miechu. Operácia však so sebou prináša isté riziká, o ktorých budete lekármi poučení. Operácii predchádza zväčša diagnostika pomocou MRI, ktorá prebieha tiež v narkóze. Operačná plocha bude zoširoka vyholená. Väčšina ruptúr sa vyskytuje v oblasti prechodu hrudnej a bedrovej oblasti, preto sa rana môže zdať veľká avšak je to nevyhnutné kvôli dobrému prístupu a minimalizácii možnej infekcie rany. Pri operácii sú odstránené časti stavcov, následne sa odstráni materiál poškodenej platničky, ktorý tlačí na miechu. Vyčistí sa priestor okolo miechy, tým pádom sa uvoľní aj tlak na miechu, aby sa obnovil skorý návrat miechy do pôvodného anatomického stavu. Zošijú sa všetky tkanivá a následne sa rana finálne uzavrie vonkajším vyberateľným stehom na koži. Po operácii je nevyhnutná hospitalizácia, ktorej dĺžka závisí od zdravotného stavu pacienta. Je viacero funkcií, ktoré sa u štvornohých pacientov musia kontrolovať. Kontroluje sa pooperačná rana na prítomnosť opuchu či infekcie, keďže v mieche sú reflexné centrá pre vyprázdňovanie tak môže byť narušené močenie a vyprázdňovanie. Močový mechúr sa preto musí vyprázdňovať manuálne viackrát denne, zároveň sa kontroluje celkový stav pacienta. Pooperačný stav je spojený aj s medikamentóznou liečbou. Podávajú sa najmä: antibiotiká /lieky proti infekcii/ analgetiká / lieky proti bolesti / lieky na podporu močenia, prípadne podľa stavu ďalšie druhy liekov, ktoré to zdravotný stav vyžaduje. Hneď ako je to možné je zároveň potrebné začať s rehabilitáciami /fyzioterapia, hydroterapia/ na rýchle zahojenie rany je vhodná laseroterapia.

Pooperačná domáca starostlivosť

Zlepšenie stavu je veľmi variabilné, závisí od závažnosti poškodenia, niektoré psy vedia stáť na vlastných labkách už po pár dňoch, iným to trvá týždne a napokon sú aj psíky u ktorých žiaľ ani po operácii nenastane želané zlepšenie. Po prepustení do domácej liečby je nevyhnutné pravidelné venčenie, povolené je iba krátke venčenie na vôdzke, prípadne v závese /kedy zadné nohy sú v neoprénovom postroji, ktorý sa drží v ruke/ Chrbticu treba po celý čas udržovať v teple. Potrebné je dodržovať interval medzi podávaním liekov, sledovať vyprázdňovanie močového mechúra, aj pravidelné kadenie, dôležíte je cvičiť s labkami. Aj keď sa rana hojí pekne, netreba zabúdať, že sa jedná o veľký chirurgický zásah na chrbtici. Preto po operácii nasleduje nevyhnutne povinný oddychový režim minimálne 4 - 6 týždňov. Miecha potrebuje čas na regeneráciu a obnovenie svojich funkcií. Nie je to ľahký čas, pretože počas povinného oddychu dochádza zároveň k atrofii - ochabnutiu svalstva čo protichodne sťažuje cvičenie, preto treba postupovať podľa rád svojho lekára. Po operácii sú doporučované rehabilitácie pod vedením skúsených odborníkov. Pri pravidelných kontrolách vás lekár informuje o vývoji, prognóze do budúcna. V prípade úspešnej operácie by sa problém už nemal zopakovať. Žiaľ v prípade, že sú zdegenerované aj iné platničky, rovnaký problém sa môže zopakovať na inom mieste, je preto nevyhnutné byť aj po operácii ostražitý, nedovoliť psíkovi príliš náročné pohyby. Zväčša platí doživotný zákaz prudkých skokov / nebezpečné sú najmä zoskoky / zákaz prudkých rotácií, chodenia do schodov a zo schodov.

Coton de Tuléar a IVDD

Coton de Tuléar stále patrí medzi relatívne zdravé plemeno. Rozlúštením genetického kódu, objavením genetického prenosu rôznych ochorení a zároveň aj vyvinutím metód genetického testovania je v súčasnosti možné znížiť výskyt rôznych ochorení v populácii. Spomedzi rôznych dostupných testov sú zrejme najčastejšie cotoni testovaní na očné ochorenia /CMR/ a neurologické ochorenie / BNAt/. Bolo by nepochybne úžasné, ak by sme mali genetický test aj na IVDD. Záludnosťou je, že toto ochorenie prichádza v tom „najlepšom veku“ nečakane a často bez varovania. Majiteľa to stojí veľa psychického, fyzického úsilia a v neposlednom rade je to aj finančne veľmi náročné. Snáď preto nikoho neprekvapí, že je snahou vedcov a túžbou chovateľov objaviť gén, ktorý sa pravdepodobne podieľa na vzniku IVDD. Vychádzajú pritom okrem iného z faktu, že u jazvečíkov ide o genetické zaťaženie, čo však vo veľkej miere vyplýva aj z ich stavby tela.

V súčasnosti sa preto zahraničný chovatelia cotonov, najmä tí, ktorí sú osobne zaangažovaní a majú skúsenosť s ochorením platničiek u svojho psíka, snažia zozbierať dostupné rodokmene postihnutých psíkov a na základe ich porovnávania zistiť, ktoré línie sú týmto ochorením pravdepodobne zaťažené. Samotný genetický výskum bude pravdepodobne prebiehať v USA, kde sa vedci budú snažiť odhaliť gén, ktorý je zodpovedný za IVDD. Jednoducho povedané plánovaná metóda výskumu je porovnávanie krvných vzoriek od psíkov, ktorí prekonali ochorenie, absolvovali operáciu, ich stav je zdokumentovaný pomocou MRI a sú schopní zaslať krvnú vzorku. Tieto vzorky sa budú porovnávať s krvnými vzorkami od psíkov rovnakého plemena, ktorí však nikdy ochorenie neprekonali a majú vek okolo 10 rokov. Na výskum sú však potrebné nielen vzorky, ale aj financie, veľa času a trpezlivosti a snáď aj ten povestný kúsok šťastia. Verím, však, že raz sa to určite podarí, aby už nikto nemusel trpieť tak ako ja a ďalší majitelia psíkov, ktorí IVDD prekonali.


Autor: Zenóbia Chromá, Bc.


Zdroje

© 2008 - 2017 Cotonland | info@cotonland.cz